„NENÁPADNÝ“ BOH

            „Učiteľ, chceme vidieť nejaké znamenie od teba!“ Nie raz zaznela táto požiadavka z úst Ježišových súčasníkov. A aj dnes sú kresťania, ktorých viera sa viac opiera o zázraky ako o Božie slovo. Svoj náboženský život omnoho radšej rozvíjajú pod vplyvom čohosi mimoriadneho, až výstredného ako by sa radšej nechali ovplyvňovať každodenným vnímaním  malých vecí. Ježiš síce robil zázraky, ale z jeho správania bolo vidno, že odmietal nápadnosť. Prišiel v prvom rade zachrániť tých, ktorí sa stratili, a nie vyvolávať senzácie.
            „Boh má rád každodenné všedné veci,“ hovorí Chesterton. „Možno každé ráno povie slnku a mesiacu „zasvieť znova“ a „má radosť“ z ich svitu. Možno to nie je automatická nevyhnutnosť, ktorá robí všetky ružičky rovnaké. Je možné, že Boh ich robí každú osobitne, jednu po druhej, a nikdy sa mu to nezunuje. Možno necháva nebo zatlieskať vtáčikovi, keď znesie ďalšie vajíčko.“
            Božie zázraky majú punc diskrétnosti. Tomu, kto má srdce otvorené pre Boha, môžu povedať veľmi veľa. A tomu, kto očakáva len senzáciu, ani „krikľavý“ zázrak nič nenapovie.